korene.eu/0712
Príbeh “Pavol a Andrej” rozpráva o dvoch gréckokatolíckych kňazoch, ktorí sa po štúdiu teológie v zahraničí vracajú na Slovensko, aby slúžili vo svojich farnostiach. Sú to ľudia, ktorí majú záujem o svoje okolie a snažia sa zlepšiť život iných prostredníctvom priblíženia viery a zároveň čelia výzvam, ktoré prináša nestabilita komunistického režimu. Pod týmto režimom sa mohli ľudia snažiť budovať niečo po celý život, no komunistický režim to dokázal zničiť za pár mesiacov.
Hlavnými postavami sú Pavol a Andrej, ktorí na začiatku života mali šťastie, že mohli ísť študovať. Rozhodli sa študovať teológiu v zahraničí. Boli vďační za túto príležitosť a po návrate na Slovensko sa okamžite vydali slúžiť na farnosti. Boli to gréckokatolícki kňazi na východnom Slovensku, kde sa miešala evanjelická a gréckokatolícka viera. Často dochádzalo ku konfliktom kvôli týmto rôznym druhom viery. Aj keď sa ľudia sobášili a mali rôzne náboženské vyznania, v rodinách vznikali konflikty, ako napríklad pri krstení detí a oslavách sviatkov. Gréckokatolícka viera bola na východe primárne ľudí rusínskej menšiny a obrady sa konali v staroslovenčine. Pavol chcel liturgiu preložiť do slovenčiny, v čom mu bránilo mnoho vysokopostavených v cirkvi, vrátane biskupa z Prešova. Chcel tiež založiť spolok pre gréckokatolíkov a tak posilniť ich vieru, v čom mu opäť bránili vysokopostavení. Pavlovi sa napokon po ťažkostiach podarilo tento spolok vytvoriť. V tom čase sa však začal komunistický režim. Viera sa náhle stala nežiadanou a pokyny z Moskvy žiadali, aby každý prestúpil na pravoslávnu vieru, čo mnohí urobili z povinnosti a donútenia. Pavol sa však tomu nechcel podriadiť a bol psychicky aj fyzicky týraný komunistami. Po páde režimu sa mohol vrátiť ku gréckokatolíckej viere. Zistil ale, že dedina jeho dlhoročnej farnosti naňho zabudla. Mali už aj iného farára a nechceli mu ani dať kľúče od farnosti.
